Karanténa. To slovo zaznieva v poslednom období veľmi často. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne označila ochorenie COVID-19 za globálnu pandémiu. Jednotlivé štáty podľa počtu infikovaných na COVID-19 pristupujú k uzavretiu hraníc. U nás máme núdzový stav v oblasti zdravotníctva. Zdá sa, že je to zatiaľ najvhodnejší spôsob pre odvrátenie hrozby kolapsu nášho zdravotníctva.
Prvé signály podľa dát mobilných operátorov ukazujú, že sa pohyb ľudí obmedzil. Nevieme však, do kedy tento stav dokážeme udržať, prípadne, či sa budú musieť zaviesť ďalšie prísnejšie opatrenia. Dúfame, že si jednotlivými náročnými rozhodnutiami Krízového štábu spojenými so šírením COVID-19 „kupujeme“ dostatok času na dobu, kedy by mal kulminovať počet nakazených. Nevieme, koľko dní, týždňov, mesiacov to môže trvať. Všetky scenáre, ktoré Inštitút zdravotníckej politiky v 12. týždni roka 2020 predstavil, na základe dovtedy známych dát, počítajú so skutočnosťou, že najbližšie mesiace sa nakazí „veľmi veľa“ ľudí. Otázkou nie je, či vôbec, ale kedy a koľko. Rozhodnú jednotlivé opatrenia, silná mobilizácia ľudí pre dodržiavanie vyhlásených opatrení a hlavne ich samotné dodržiavanie.
Na celom svete sa vedci a farmaceutické spoločnosti snažia priniesť „vhodný liek“ na zastavenie šírenia nákazy, zároveň sa snažia o vývoj vakcíny. Napriek tomu, že Slovensko zareagovalo pružnejšie ako iné štáty, stále nemá skoro žiadne skúsenosti s globálnou pandémiou ako štáty, ktoré už boli predtým vystavené šíriacej sa globálnej epidémii na svojom území. Prežili sme viac nebezpečných situácií, ktoré sú určitým spôsobom v súčasnosti pod kontrolou, alebo sa územiu súčasného Slovenska vyhli väčším, či menším oblúkom, napr. HIV, H5N1, BSE, ZIKA, SARS, MERS, Ebola a pod.
Počas globálnej epidemiologickej situácie pandemickej chrípky AH1N1(2009) sa na Slovensku neprijali až také silné opatrenia, ktoré by upravovali bežný režim obyvateľstva. Nedotýkalo sa nás to tak, a neboli sme nútení vnímať nejakú formu ohrozenia. Až pri súčasnej pandémii sa nás to výsostne dotýka. Niektoré štáty ako Čína, Singapur, Taiwan a Južná Kórea boli výrazne lepšie pripravené na situáciu. Vedeli presne, čo majú robiť a zdá sa, že to aj urobili. Niektoré ich zavedené moderné technické riešenia sa môžu zdať v našom prostredí ako science fiction. Nechceme rozoberať jednotlivé scenáre vývoja, v záplave informácií nedokážeme nahradiť všetky periodiká a články. Denne nás tlačené aj elektronické médiá dostatočne informujú o novinkách spojených s COVID-19 a aj prijímanie postupu ďalších opatrení necháme na povolanejších. Počas najbližších mesiacov (podľa ľubovoľného scenára) sa všetko neakútne má v zdravotníctve odsunúť. Kým sa doteraz ako-tak zabehnutý režim v zdravotníctve na Slovensku vráti do pôvodného stavu pred vyhlásením núdzového stavu, prípadne ukončením pandémie vyhlásenej WHO a zrušením jednotlivých opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou na medzinárodnej úrovni, ubehne ešte podľa predpovedí niekoľko týždňov až mesiacov. Nevieme, ako dlho to bude trvať a len dúfame, že to obdobie bude čo najkratšie. Stále sú od zdravotnej starostlivosti závislí chronicky chorí pacienti (napr. diabetes, kardiovaskulárne ochorenia, atď.), ktorí musia byť pravidelne kontrolovaní, keďže patria medzi rizikovú skupinu. Práve počas tohto obdobia môžu byť mimoriadne dobre využiteľné systémy telemedicíny, ktoré môžu izolovane fungovať aj v karanténe. Zároveň ich hlavným prínosom je, že dokážu pomôcť pri sledovaní fyziologických hodnôt na diaľku, bez vystavenia hrozby šírenia pandémie do okolia a k lekárom, ktorí zároveň vedia reagovať na vývoj zdravotného stavu sledovaného pacienta na diaľku.
//lekarskenoviny.sk/index.php/2020/04/04/telemedicina-vs-covid-19/